| |
Neďaleko Bratislavy, hlavného mesta Slovenka začínajú Alpy, pohorie, ktoré cez šesť štátov sa prestiera až k Stredozemskému moru. Tu začína aj oblúk Karpát, ktoré končia na juhovýchode až v rovinách pri Čiernom mori. Mesto preteká Dunaj, spájajúci deväať štátov. Takéto výrazné znaky križovatky majú aj slovenské dejiny .
|
|
Krajina v oblúku Karpát, na juh otvorená do podunajských rovín bola po tisícročia priestorom stretávania kultúr z juhu i severu, východu i západu. Na prelome vekov, v prvých storočiach nášho letopočtu na juhu Slovenska prebiehal Limes Romanus, hranica rímskej ríše .V podunajských rovinách končili veľké invázie z východu - Hunov, Avarov, starých Maďarov. Na západnú hranicu dnešného Slovenska doliehal tlak germánskych kmeňov. Z bratislavského hradu je holým okom vidno Viedeň -hlavné mesto Rakúska a po stáročia hlavné mesto habsburskej ríše.
Rozmanité politické, kultúrne vplyvy, zápasy o ovládnutie Karpatskej kotliny trvalo poznamenali osudy Slovenska. Slovenské dejiny i samotná krajina boli dlho v zahraničí málo známe, pretože boli po stáročia akoby "skryté" v dejinách väčších štátnych celkov. Štátna tradícia slovanského obyvateľstva, predkov dnešných Slovákov je doložená už v 7.storočí, keď v boli proti kočovným Avarom sa na krátky čas vytvorila Samova ríša. V 9. storočí na území Slovenska a susedných oblastí sa rozprestierala Veľkomoravská ríša , počas ktorej sa šírilo kresťanstvo , vzniká literatúra v slovanskom jazyku. Veľká Morava bola v stálom boji s Franskou ríšou, prenikajúcou do Podunajska od západu. Zanikla pod náporom predkov dnešných Maďarov, ktorí prišli do Podunajska začiatkom 10. storočia. Až do roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Uhorského kráľovstva, a spolu s ním od 16. storočia súčasťou Habsburskej monarchie.
Komentáre